To sa o Arésovi povedať nedalo. Nevynechal jedinú bitku, objavoval sa s veľkým štítom, pancierom a svojím kúzelným mečom. Jeho stálymi sprievodcami boli synovia Deimos - zosobnenie desu a Fobos - zosobnenie hrôzy. Bol skúsený bojovník, ale podporoval raz tú, raz onú stranu, ako sa mu práve hodilo. Nebol neporaziteľný, mnohokrát opúšťal pole naprázdno. Aténa nad ním víťazila vždy, nikdy ju nepremohla bojovná zúrivosť. Ares nebol obľúbený ľuďmi, ale ani bohmi, jeho otec Zeus ho mnohokrát karhal a nebyť to jeho syn, vyhrážal by mu zvrhnutím do hlbín Tartaru. Niektoré bojovnícke historky líčia Arésa veľmi nepriaznivo, napr. keď ho pod Trójou zranil kopijou bojovník Diomedes, Ares utiekol z bojiska. Raz ho vraj tiež premohli Ótos a Efialtés, dvaja mladí Giganti, spútali ho a zavreli do suda, kde ho držali cez rok a keby ho boh Hermés neoslobodil, nikdy by sa nevrátil. Napriek tomu ale bol Ares predstavovaný ako celkom pekný muž, ktorý svojou vojáckou drsnosťou priťahoval ženy. Dôkazom je, že sa do neho zamilovala sama bohyňa lásky Afrodita, manželka škaredého boha Hefaista. Ich synovia boli Deimos, Fobos, Eros, Anterós a dcéra Harmonia, manželka tébskeho kráľa Kadma. Ares bol ctený v Grécku oveľa menej ako jeho rímsky náprotivok Mars. Obe tieto postavy však nie sú úplne totožné a Mars rozhodne bol bohom významnejším.
