Kráľ Minos chcel Daidala udržať na Kréte, aby tajomstvo labyrintu zostalo zachované, ale Daidalos chcel opak. Vedel, že z ostrova sa po vode kvôli kráľovskému loďstvu nedostane, tak mu zostávala cesta vzduchom. Zostrojil dva páry krídel z vtáčieho peria, ktoré pracne a dôkladne zlepil voskom a spolu so svojim synom vzlietli nad more. Jeho syn však aj napriek otcovo varovanie túžil vyletieť vyššie, až sa priblížil k Slnku, ktoré vosk roztavilo, krídla sa rozpadli a Ikaros sa zrútil do mora, kde sa utopil. Nešťastný Daidalos už nešťastiu nedokázal zabrániť. Pretože nemohol smerovať do Atén, kde stále platil jeho ortieľ smrti, zamieril na Sicíliu. Po tisícoch kilometroch pristál u jej brehov a požiadal kráľa Kókala o azyl. Bol prijatý. Postavil kráľovi výstavný palác, vyzdobený sochami a obrazmi. Po čase sa kráľ Minos o Daidalovom pobytu dozvedel a vypravil sa na Sicíliu s vojnovou flotilou žiadať o jeho vydanie. Kókalos sa nevyjadril, či Daidala vydá, ale ani naopak. Nechal však Daidalovi voľnú ruku, ten zaviedol do kúpeľne tajné potrubie, ktorým vo vhodnom okamihu očisty kráľa Mínóa vpustil vriacu vodu a Mínóa usmrtil. Kókalos vraždu tajil, ale správa o nej sa dostala až k Athéňanom. Tí z vďačnosti, že ich zbavil úhlavného nepriateľa, Daidalovi udelil milosť. Daidalos sa vrátil do svojho rodného mesta a tam po mnohých tvorivých umeleckých rokoch pokojne zomrel.
