Narodil sa v Thébach, ale uvádza sa aj Naxos, Kréta, Elisa a ďalšie miesta. Keď sa žiarlivá manželka Héra dozvedela, že jej manžel Zeus privedie na svet dieťa so svojou milenkou Semelou, dcérou tébskeho kráľa Kadma, rozhodla sa, že to tak nemôže nechať. Navštívila v pozmenenej podobe Semelu a presvedčila ju, že sa má uistiť o tom, že jej milenec je skutočne boh. Nech ho požiada, aby sa pred ňou objavil v celej svojej božskej nádhere. Pretože jej Zeus vopred sľúbil splniť akékoľvek prianie, objavil sa pred ňou naozaj s celou parádou, so všetkými svojimi bleskami a hromami. Následky boli hrozné: Jeden blesk zapálil Kadmův palác, plamene zasiahli Semelu a tá predčasne porodila. Pomôcť jej už nebolo, ale Zeus zachránil dieťa, nechal okolo neho vyrásť šľahúne brečtanu, ktoré ho chránili. Potom si dieťa nechal zašiť do boku a sám ho donosil. V pravý čas sa syn "druhýkrát" narodil a dostal meno Dionýzos. Posol bohov Hermés odovzdal chlapca do výchovy Semelininej sestre Ínó, ktorá bola manželkou orchomenského kráľa Athamanta. Netrvalo dlho a dopátrala sa toho Héra, zoslala na Athamanta šialenstvo, v ktorom zabil svojich synov, ale Dionýza Hermés zachránil. Potom ho vychovávali nymfy v jaskyni porastenej viničom. Odtiaľ neskôr priniesol ľuďom prvú sadenicu vína. Dal ju Íkariovi, aténskemu pastieriovi, a naučil ho, ako z hrozna vyrábať víno.
Dionýzos sa so svojou družinou, v ktorej bol Silénos - jeho učiteľ, satyrovia a Mainady (známejší ako Bakchantky podľa latinského mena Bakchus), vydal na ťahanie svetom - cez Egypt, Indiu, Frýgiu, Tráciu, Boiótiu - tam všade šíril bujné veselie, ale svojich protivníkov nešetril. Dionýza a jeho opojný nápoj totiž ľudia prijímali so zmiešanými pocitmi aj s bázňou. Thrácky kráľ Lykúrgos ho chcel vyhnať zo zeme a bol potrestaný slepotou, pomätenosťou mysle a smrťou. Podobne thébsky kráľ Pentheus zahynul rozsápaný rozhnevanými Bakchantkami. Dcéry orchomenského kráľa zošaleli a nakoniec boli premenené na vtáki. Zle dopadli aj piráti, ktorí na svojej lodi Dionýza a jeho družinu prevážali a chceli ho zajať. Boh vína nechal loď zarásť révou, veslá premenil v hadou a loď zahnal na šíre more a z pirátov urobil delfínov. Po svojom víťaznom ťažení svetom sa na ostrove Naxu Dionýzos oženil s Ariadnou, dcérou krétskeho kráľa Minoa (keď ju tam zanechal aténsky princ Théseus, hoci jej predtým sľuboval manželstvo). Dionýzos potom zasadol po pravici najvyššieho boha Dia na Olympe. Zostúpil do podsvetia, vyviedol svoju matku Semelu na Olymp a dal jej nové meno Thyóné. Zeus daroval Dionýzovi palác a bohyňa Héra sa musela s novým stavom vecí zmieriť.
Dionýzovo ťažanie svetom bolo sprevádzané hlučným veselím, hrala búrlivá divoká hudba. Sprevádzali ho nielen Siléni, Satyrovia a Bakchantky, ale aj kentauri, nymfy i Múzy. Dionýzos dostával stále nové mená - Bakchos - treštiaci, Bromios - skandujúci, Lénios - ochranca lisu a mnohé ďalšie. Dionýzos nebol len bohom vína, ale aj bohom všetkého rastu v prírode, rozdával básnicke a veštecké nadšenie, prinášal aj zdravie, chorým zjavoval vo sne liečebné prostriedky. K jeho pocte sa konali mnohé veľkolepé búrlivé slávnosti. Gréci ho ctili ako ochrancu ovocných stromov a kríkov, uctievali ho ako pôvodcu usilovnosti, zručnosti a pracovitosti v pestovaní plodín. Oceňovali aj to, že prinášal radosť zo života, osviežoval ducha i telo, podnecoval lásku, uvoľňoval inšpiráciu a tvorivé nadšenie. To všetko ale len vtedy, ak bola dodržaná zásada "ničoho príliš". Postupom času však sa slávnosti začali meniť v búrlivejšie, účastníci upadali mnohokrát do extázy, ťaženia boli divoké a nespútané. Oficiálne slávnosti sa v Aténach konali niekoľkokrát do roka, najvýznamnejšie boli "veľké Dionýzie" koncom marca. Končili zvyčajne veľkým záverečným predstavením so zborom spevákov v kozích kožiach a spevy s doprovodom tanca.
