Po nej je morská úžina nazvaná Hellespont, dnešné Dardanely. Frixa baran šťastne doniesol do ďalekej Kolchidy, tamojší kráľ Aiétés ho prijal. Z vďačnosti obetoval zlatého barana najvyššiemu bohu Diovi. Dal zlatú kožu pribiť na rozložitý dub a nechal ju strážiť strašnému stále bdiacemu drakovi a stráž posilnil dvoma býkmi s kovovými nohami. Dávna veštba stanovila, že bude vládnuť len ak bude mať zlaté rúno. Frixov otec Athamás bol z vôle bohyne Héry postihnutý šialenstvom, v ktorom zabil syna Learcha. Druhého syna mu Ínó vyrvala a na úteku sa s ním vrhla z vysokého útesu do mora. Prijali ju nymfy, Zeus z nej urobil morskú bohyňu. Potom si Ínó zmenila meno na Leukothea a synovo meno Melikertés na Palaimón. Frixovi sa v novej vlasti Kolchide najprv darilo dobre, bol obľúbený a stal sa dokonca zaťom kráľa Aiéta, ktorý mu dal svoju dcéru Chalkiopé. Mali štyroch synov, po Frixovej smrti ich však Aiétés týral tak kruto, že neskôr vedení najstarším bratom Argom chceli utiecť na malej lode do vlasti svojho otca, do Orchomenu. Pri plavbe po mori sa dostali do búrky a stroskotali pri ostrove Arétie. Tam ich našli Argonauti a vzali ich späť do Kolchidy na svojej ceste za zlatým rúnom. Vodca Argonautov, Iáson, si od tohto dobrého skutku sľuboval, že mu Frixoví synovia pomôžu získať zlaté rúno. Argos však Iásona varoval pred úskočnosťou a krutosťou kráľa Aiéta. Za pomoci Médei, ale aj Chalkiopé sa Iáson zmocnil zlatého rúna a rýchlo opustili Kolchidu. Synovia Frixa, najstarší Argos, najmladší Frontis a ich dvaja bratia sa k nim pripojili na dlhej spiatočnej plavbe loďou Argonautov.
