Ríša mŕtvych sa tiež niekedy podľa svojho vládcu nazýva Hádes. Skrýva sa v hlbinách zeme a neprenikne do nej lúč slnečného svetla. Tvorí ju bezútešná rovina a preteká ňou päť riek: Styx, rieka nenávisti, Acheron-rieka nárekov, Kókytos-rieka zármutku, Pyriflegethón-ohnivá rieka, Léthé-ktorej vody dáva zabudnúť na všetko pozemské. Na západe vraj boli Elyzejské nivy, kde boli duchovia spravodlivých, niekde v hlbinách bol Tartaros, kam Zeus uvrhol svojich protivníkov, a ďalej tam bol Erebos, kde mal Hádes svoj palác a kde vládol s manželkou Persefonou. Cesty, kadiaľ sa dostávali duchovia mŕtvych do Hádovej ríše, viedli temnými priepasťami tzv. údolia tieňov. Jedna z nich bola pri myse Tainaru na juhu Peloponézu, ďalší v Attickom kolóne, alebo pod Etno na Sicílii, či v ďalekom západe, kam už nedopadali lúče slnka. Vstupnú bránu do podsvetia strážil trojhlavý pes Kerberos. Prichádzajúcich púšťal dovnútra, von nepúšťal nikoho. Z brány viedla cesta k vodám Acherontu, kde prevážal mŕtve za peniaze starec Charón. Preto Gréci dávali mŕtvym pod jazyk mincu, aby mali na prevoz. Každý zosnulý putoval pred Hádesov trón, kde sedeli sudcovia zomrelých, Diovi synovia Minos, Rhadamanthys, Aiakos. Väčšina mŕtvych sa v podobe tieňa potulovali bez radosti a žiaľu po lúke s kvetmi asfodelu. Medzi ne patril napríklad aj Achilles.
