Tým darom bolo vrece z volskej kože, v ktorom Aiolos väznil vetry. Aiolos, ale ešte skôr ako mu dar dal vypustil z vreca západný vietor Zefyros, ktorý mal hnať Odyseovu loď k brehom Ithaky. Keď už bola loď na dohľad od jeho rodiska, stalo sa nešťastie. Dvaja jeho muži zo zvedavosti potajme rozviazali vrece, lebo si mysleli, že je v ňom zlato. V tej chvíli z vreca vyleteli vetry, ktoré rozpútali strašnú búrku a vrátili Odyseovu loď späť k ostrovu svojho pána. Na ostrove Odysea už tentoraz nečakalo priateľské privítanie. Márne Aiola prosil o odpustenie, že nestrážil dobre jeho dar. Aiolos vyhlásil, že ten kto proti sebe obráti priateľský dar, nemôže byť v priazni bohov a z ostrova ho vyhnal. Niektorí antickí autori pripisujú Aiolovi zásluhu o rozvoj moreplavby, údajne vymyslel lodnú plachtu.
