Bohovia, Grécka mytológia Severská mytológia a Egyptská mytológia

H élios, syn Titána Hyperiona a jeho manželky a sestry Theie, zosobnenie slnka. Jeho sestrou bola Selena, bohyňa mesiaca a Éós, bohyne rána. Jeho manželkou bola Persa, s ňou mal syna Aiéta, neskoršieho kráľa z Kolchidy a dcéru Kirké, preslávenú čarodejnicu a Pásifaé, manželku kráľa Minoa. Klymené, dcéra Ókeanova mu porodila sedem dcér, zvaných Héliovny, a syna Faethonta. Toho zabil bleskom najvyšší boh Zeus, keď Faethón nezvládal jazdu slnečným vozom a hrozilo zničenie Zeme. So svojou milenkou Aigle, vraj najkrajšou z Najád, splodil Charitky, bohyne pôvabu a krásy (však ako ich otec sa v iných verziách uvádza sám najvyšší boh Zeus a matkou vraj je morská bohyňa Eurynomé). Hélios je zosobnením slnko, ale aj jeho jasu a tepla. Je vyobrazovaný ako výrazná postava, zlaté vlasy sú korunované oslňujúcimi lúčmi. Svoju každodennú povinnosť plnil v zlatom voze, ťahanom štyrmi okrídlenými koňmi. Je mu zasvätený kohút, ktorý ho na rannú cestu budil, pred Héliosom vychádzala Éós - Zornička a za ňou na východe vyšiel záprah boha slnka. Jeho cesta začínala na ďalekom východe, vraj niekde v Kolchide a smerovala nad celou krajinou až k ďalekému západu na ostrov blažených.

Tam sa jeho kone okúpali a napásli a Hélios potom vo svojom nádhernom člne, ktorý mu zhotovil sám božský kováč Hefaistos, odplával po vodách oceánu späť na východ, kde na druhý deň jeho púť opäť začínala. Hélios dával svojim svetlom a teplom zemi život. Na svojej púti všetko videl - a mnohé si nenechal pre seba. V bájach sa uvádza, že bol svedkom nevery bohyne Afrodita s bohom vojny Arésom, čo prezradil podvedenému manželovi Hefaistovi. Videl tiež, ako boh podsvetia Hádes uniesol Persefonu a prezradil to jej nešťastnej matke Démétér. Héliovou pýchou bolo sedem stád kráv a sedem stád baránkov, ktorá mal na ostrove Thrínakii. Každé stádo čítalo 50 kusov. Strážili mu ho jeho dcéry Faethúsa a Lampetia, ktoré mu porodila nymfa Neaira. O týchto stádach sa vie, že niekoľko kusov z nich zabili Odysseovi druhovia. Keďže Hélios nepatril k hlavným bohom, nebolo v jeho právomoci trestať, musel preto o potrestanie zlodejov požiadať Dia. Héliovým osobným majetkom bol ostrov Rhodos, ktorý si vyzdvihol z hlbín. Získal ho až potom, čo si bohovia rozdeľovali majetok a na Hélia zabudli. Obyvatelia ostrova jemu k pocte vybudovali Rhodský kolos, obrovskú sochu nad vjazdom do prístavu, jeden z divov sveta. Bol zničený pri zemetrasení v r 225 pred nl.