H
éra je najvyššia staroveká grécka bohyňa, patriaca do Olympskej dvanástky. Je sestrou a zároveň manželkou Dia a patrónkou manželstva a zrodenia.
Bola uctievaná približne v rokoch 800 pred nl (možno aj skôr) až do všeobecného prijatia kresťanstva. Jej postavenie je krajne netypické, zastupuje vlastne najvyššiu bohyňu (ženské pohlavie), ale
pritom jej moc nie, rovnako tak nám mýty ukazujú Héru ako veľmi rozporuplnú osobnosť. V rímskom Pantheone je jej náprotivkom bohyňa Iuno. Medzi jej schopnosti patrilo meniť podobu,
videla do budúcnosti. Vládla hmlám, búrkam, bleskom. Hovorí sa, že vládla aj počasiu. Na starosti mala hlavne manželstvo a práve k nej sa modlili manželky. Bola zároveň aj veľmi žiarlivá na svojho
manžela. Napríklad nymfa Io. Zeus ju musel na poslednú chvíľu premeniť na kravu, aby ju Héra nevidela. Héra ale všetko vedela a preto poprosila Dia, aby jej daroval kravu. Alebo bohyňa Léto.
Keď zistila, že čaká dieťa s jej mužom nakázala všetkým ostrovom, aby jej nedovolili zostať nejakú dobu u nich. Ale na jeden ostrov zabudla.
Z tretej generácie bohov sa Rhei a Kronovi narodila ako prvá. Jej brat Zeus sa podľa mýtu premenil v kukučku, zviedol ju a potom si ju vzal. Porodila mu syna Area, toho však ani jeden z nich,
rovnako ako ostatný Olympania, nemali príliš v láske. Ďalším je Héfaistos, ale podľa niektorých tradícií, ho Héra splodila sama, na truc Diovým záletom. Niekedy sa tiež zmieňujú bohyne večnej
mladosti Hébé a Eileithýia. O ich otcovstve nie je tiež úplne jasno. Medzi Hérine vlastnosti rozhodne patrila žiarlivosť, ktorá sa prejavovala k ženám, s ktorými ju Zeus podviedol a
prenasledovala aj potomkov manželovho vzplanutia. Zvlášť slávnym sa stalo jej prenasledovanie Herakla.
