H
ermés, syn Dia a Maii, je v gréckej mytológii okrem iného poslom bohov. V rímskej mytológii bol stotožňovaný s bohom Merkúrom, čiže s archanjelom Rafaelom. Zo spojenia s egyptským bohom Anupom
vznikla v antickom synkretizmu postava Hermanubis. V egyptskej mytológii je potom predovšetkým stotožňovaný s bohom Thovtom, ktorý neskôr dostal označenie Hermes Trismegistos.
Toto delenie však nie je jednoznačné, v dôsledku rôznych výkladov dochádza často k prekrývaniu jednotlivých božstiev a k používaniu rôznych mien pre každého z nich.
Syn Dia a Maii sa narodil na hore Kylléné v Arkádii. Je ochrancom ciest a pútnikov, ale aj zlodejov, bohom obchodu, ľsti a podvodu a v neposlednom rade poslom bohov. Nikto ho nemôže predčiť
v chytrosti, bystrosti a dokonca ani v krádeži.
Akonáhle sa Hermés narodil, ihneď si vymyslel svoj prvý podarený kúsok. Ticho sa vykradol z plienok, aby jeho matka nič nepoznala, a vydal sa do Pierie, kde tou dobou pásol Apollón stádo kráv.
Ukradol rýchlo z Apollónovho stáda 15 kráv a na nohy im priviazal trstinu a konáre, aby za sebou pozametal stopy. Keď už neskoro k večeru hnal stádo cez Boiótii, stretol starca, ktorý
pracoval na svojej vinici. Sľúbil mu jednu z kráv, keď nikomu nepovie, že tadiaľ stádo hnal. Starec horlivo súhlasil a sľúbil, že bude mlčať. Hermés šiel teda ďalej, keď vtom ho napadlo, že
by mohol starca vyskúšať. Zmenil svoju podobu, vrátil sa k nemu a vypytoval sa na stádo kráv. Ponúkal mu býka a kravu, keď starec povie všetko, čo vie. Starec sa dlho rozmýšľal, ale nakoniec
zvíťazila chamtivosť nad čestnosťou a starec všetko vyzradil. Hermés sa na starca strašne nahneval, že porušil sľub, a premenil ho v nemú skalu, aby už naveky mlčal.
Potom konečne prihnal kravy až do Pýlu. Tu obetoval dve kravy bohom a zvyšok zaviedol pospiatky do jaskyne, aby stopy neviedli dovnútra, ale von.
Potom sa vrátil do svojej kolísky a zabalil
sa do plienok. V tej dobe už Apollón hľadal svoje kravy. Veštecký vták ho zaviedol až do Pýlu, ale do jaskyne sa Apollón nepozrel, veď stopy viedli von. Konečne prišiel až k jaskyni, kde Hermés
ležal vo svojej kolíske, a ihneď ho začal kárať za krádež kráv a žiadal ich vrátenie. Hrozil, dômyselne vypočúval, ale proti Hermovej chytrosti nezmohol nič. Nakoniec Herma donútil, aby s ním
išiel pred samotného Dia, ktorý mal ich spor rozriešiť. Zeus Hermésovi nariadil, aby ukradnuté kravy vrátil a proti rozsudku Dia nič nezmohol ani Hermés. Vrátil sa teda s Apollónom
najskôr do svojej jaskyne, odkiaľ si vzal z pod vankúša svoju lýru, ktorú si pred nedávnom vyrobil z korytnačieho panciera a troch vetvičiek a potom zaviedol Apolóna k onej jaskyni, kde boli
kravy ukryté. Kým ich Apollón vyvádzal, Hermés začal hrať na svoju lýru tak krásne, že tým zaujal aj Apolóna. Apolón sa s ním nakoniec dohodol, že mu nechá kravy, keď mu na oplátku dá svoju
lýru. Hermés súhlasil, a aby sa zabavil, až bude pásť kravy, vyrobil si pastiersku píšťalu. Apollón s ním opäť urobil obchod a za píšťalu mu dal svoju zlatú pastiersku palicu, s ktorou naháňal
stádo, a navrch ho poslal za svojimi pestúnkami Thriemi, ktoré ho naučili veštiť z okruhliakov. Hermés sa potom stal bohom všetkých pasákov kráv a oviec.
Zeus, keď sa o všetkom dozvedel, spoznal, že jeho syn je veľmi bystrý, a tak z neho urobil posla všetkých bohov, ochrancu ciest a boha obchodu. Dal mu potom ako dar barlu caduceus bielymi
stužkami ako odznak pre posla, ktorú musel každý rešpektovať, ďalej okrúhly klobúk petasos proti dažďu a okrídlené zlaté sandále, ktoré ho nosili rýchlosťou vetra.
Hermés vynašiel pästný zápas, astronómiu, tónovou stupnicu a mnoho ďalších vecí. Uctieva ho pútnik aj rečník, kupec aj atlét a dokonca aj zlodeji.
