Orfeov tklivý spev skutočne dojal celú podzemnú ríšu, zjemnil Tantalosa, Sizyfosa, Ixiona - najväčší hriešnici, ťažko potrestaní za svoje prečiny. Zaplakala Persefona, dokonca aj Erínya a Hádes sľúbil Orfeovu prosbu splniť. Podmienkou ale bolo, že cestou späť pôjde prvý a nesmie sa obzrieť na Eurydiku, kým obaja nebudú na svetle sveta. Orfeus podmienku prijal a celú dlhú a strastiplnú cestu von sa ovládol. Keď ale ostával posledný úsek cesty, nevydržal, obzrel sa, či Eurydika neklesá únavou. A v tom okamihu uvidel už jej tieň, ktorý sa vracia späť a navždy. Prosil a plakal, do podsvetia sa už nedostal. V hlbokom žiali sa vrátil do rodnej Trácie. Blúdil svetom, zúčastnil sa výpravy Argonautov. So svojou manželkou sa stretol pomerne skoro, za štyri roky zahynul rukami žien, ktorým sa toľko vyhýbal. Pri slávnostiach po ňom opité Bakchantky hádzali kamene, Orfea roztrhali, jeho hlavu a lýru hodili do rieky. Celá príroda sa vraj vtedy zdesila nad takým násilím, zahalila sa do smútku a skaly ronili slzy, ktoré rozvodnili rieky. Boh rieky Hebros však nenechal telo ani lýru utopiť a tak sa vraj Orfeus dostal po smrti na ostrov Lesbos.
