P
an je grécky boh lesov, pastvín, stád a tiež pastierov a lovcov, ktorí ho uctievali. V rímskej mytológii bol neskôr stotožnený s faunou. Mal polozvieraciu podobu. Zarastený srsťou,
mal rohy, kozie kopýtka, bradu a chvost. Uvádza sa, že bol synom nymfy Dryopy a boha Herma alebo nymfy Oineis a Dia. Ostatný bohovia sa na neho pozerali s určitým pohŕdaním a tak z Olympu
odišiel do Arkádie. Bol pokojný a veselý, hral na píšťalu zvanú Panova flauta a žil v spoločnosti horských nýmf, Satyr a boha vína Dionýza.
Podľa povesti sa Pán zamiloval do krásnej nymfy Syrinx. Keďže Pan bol napoly človek a napoly cap, nie je divu, že pôvabná nymfa jeho lásku neopětovala. Keď sa Panov záujem stal pre nymfu
neznesiteľný, začala pred ním utekať. Pan ju však stále prenasledoval, až sa dostali k rieke. Syrinx už nemala kam utiecť, a tak sa na vlastnú žiadosť od vládcu všetkých bohov, Dia, nechala
premeniť v tŕstie. Panova láska k Syrinx bola však natoľko silná, že si z onoho tŕstia urobil píšťalu a po večeroch na ňu vyhrával smutné piesne.
