Bohovia, Grécka mytológia Severská mytológia a Egyptská mytológia

P ersefona, tiež Persefoné alebo Persefoneia, dcéra najvyššieho boha Dia a bohyne Démétér, manželka vládcu podsvetia Háda. Persefona bola krásna dievčina, snáď práve preto ju Zeus sľúbil za ženu svojmu bratovi Hádovi, bohu podsvetia. Jej matka Demeter o tomto sľube nič netušila. Tešilo ju sledovať svoju krásnu dcéru v hrách s vílami, tešiť sa z krásnych kvetov. Práve v takej chvíli sa pred ňou raz otvorila krajiny, z priepasti sa vyrútil so svojim vozidlom Hádes, dievča strhol na voz a unikal preč. Než sa niekto stačil spamätať, bola preč. Výkriky zúfalej Persefone nič nepomáhali. Vozidlo prechádzalo okolo jazera, kde žila vodná víla Kyané, tá pochopila, čo sa deje a odrádzala boha Háda, aby dievča neunášal a vyžiadal si súhlas jej matky. Hádes sa nahneval, udrel kráľovským žezlom tak, že sa krajina rozostúpila a voz zmizol v bezodnej priepasti. Víla Kyané ľútosťou nad Persefonou tak plakala, až sa rozplynula v tenké pramienky, ktoré sa spojili s ostatnou vodou. Zúfalá matka dlhé dni čakala na návrat svojej dcéry a hľadala ju v širokom okolí. Hľadala až v okolí Etny, celých deväť dní prehľadávala krajinu i more. Všade sa vypytovala, či niekto dievča nevidel, až desiateho dňa sa dozvedela od bohyne mesiaca Hekaté, že počula úzkostný krik, ale zlodeja nepoznala. Démétér sa vrátila na Sicíliu a dostala sa až k vodnému prameňu a premenená Kyané vyniesla na hladinu pás, ktorý Persefone počas únosu skĺzol do vody. Demeter prepadla zúfalstvu, ale aj hnevu a hrozila, že zanevrie na všetkých ľudí, ona ako bohyňa plodnej zeme rozbije všetky pluhy, zničí polia aj stáda a nechá ľuďom spoznať, čo je hlad.

Počula to víla Arethúsa a tá jej povedala, kde Persefona je, proti svojej vôli, smutná a plačúca. Demeter sa vydesila, nemohla sa z tej hroznej zvesti spamätať. Postupne sa ale rozhodla, že navštívi Dia a poprosí ho o navrátenie dcéry. Ak Zeus nerozkáže svojmu bratovi Hádovi, bude sa pozerať, ako svet hynie hladom. Zeus ju upokojoval, že dcére bude manželstvo s bohom ku cti, ale nakoniec sľúbil, že sa Persefona bude môcť vrátiť na svet ak v podsvetí nezjedla žiadny pokrm. Na to Zeus povolal boha Herma, aby ju odprevadil do podsvetia. Hádes vypočul príkaz Dia a dovolil Persefona vrátiť sa na zem a zatiaľ čo sa ona tešila, vtlačil jej do úst jadierko granátového jablka a tým si zaistil jej vernosť navždy. Ako by sa nič nestalo, pripravil zlatý voz, zapriahol kone a Hermés s Persefona nastúpili. Než sa voz rozbehol, malý mužík z podsvetia povedal, že Persefona v podsvetí jedla a nesmie už vyjsť von. Dala sa do plaču, nabrala vodu, mužíka ňou pokropila a ten sa zmenil v kuvika, posla zlých správ. Zarmútená Demeter opäť hrozila, zničila úrodu, všade bol hrozný hlad. Zeus k nej posielal poslov, aby odložila svoj hnev, ale ona zostala neoblomná. A tak Zeus musel dojednať dohodu medzi Hádesom a Demeter, že Persefona bude prebývať tretinu roku v Hádovej ríši a dve tretiny roka bude na zemi so svojou matkou. A tak sa stalo, každú jar opúšťa Persefona podsvetie a stretne sa so svojou matkou. Celý svet sa raduje, vyrašia rastliny, rozkvitnú kvety, dozrieva úroda, stromy dávajú ovocie a všade je plno radosti. Keď sa na jeseň dcéra vracia od svojej matky, Demeter plače a s ňou celá krajina, zvädnú kvety, lístie opadá, všade je pusto a nevľúdne. Zostáva len nádej na budúcu jar.