O Sizyfovi sa hovorilo, že je nejchytřejší z ľudí, alebo tiež, že je zo všetkých najprehnanejší. Oženil sa s Meropou, jednou zo siedmich dcér Titána Atlanta. Ich synovia sa volali Glaukos, Ornytión a Sinón. Meropé mala pekné stádo dobytka, avšak Sizyfos čoskoro vypozoroval, že stádo je stále menšie, zatiaľ čo stáda jeho blízkeho suseda Autolyka sa naopak rozrastajú. Keďže Autolykos bol v kraji známy ako majster krádeží, dával si Sizyfos pozor a nakoniec sa aj poistil - na kopytá dobytka vyryl slová "Ukradol Autolykos" a keď nasledujúci deň šiel po jasných stopách týchto kopýt, došiel do Autolykových stajní. Kým sa svedkovia hádali so zlodejom, Sizyfos vstúpil do domu a zviedol Autolykovu dcéru Antikleiu, takto manželku argejského Láerta, a z tohto činu sa neskôr narodil slávny hrdina Odyseus, ktorý si v génoch odniesol preslávenú lstivosť. Sizyfos založil mesto Efyru, neskôr nazývanú Korinth, zaslúžil sa o rozvoj flotily a obchodu, ale jeho súčasníci ho poznali skôr ako najväčšieho darebáka pod slnkom. Pomstil sa svojmu bratovi Salmóneovi, ktorý mu zobral thessalský trón. Urobil to tak, že zviedol jeho dcéru Tyró, tá mu splodila dve deti, ale keď sa neskôr dozvedela, že jeho motívom nebola láska, ale nenávisť k jej otcovi, obe deti zabila. Sizyfos však vzniesol proti Salmóneovi falošné obvinenia z incestu a vraždy a vyhnal ho z Thessálie. Na svoj prospech hľadel aj v prípade, kedy riečny boh Asópos hľadal svoju stratenú dcéru Aigínu. Sizyfos dobre vedel, že ju uniesol najvyšší boh Zeus, a tiež kde ju schováva, ale Asópovi to prezradil až po sľube, že mu dá na korinthskom hrade nevysychajúcu studňu. Zeus sa musel zúrivému Asópovi ubrániť metaním bleskov.
Sizyfovi to však nemalo len tak prejsť. Zeus nariadil svojmu bratovi Hádovi, aby ho odvliekol do Tartaru a naveky tak potrestal za prezradenie tajomstva bohov. Lenže Sizyfos Háda oklamal, nasadil mu jeho vlastné putá a niekoľko dní ho dokonca držal vo svojom dome ako väzňa. To spôsobilo na svete hrozné zmätky, pretože nikto nemohol zomrieť, ani popravený. Situáciu ponáhľal riešiť boh vojny Ares, Háda vyslobodil a Sizyfa mu vydal. Lenže Sizyfos to stále ešte nevzdával. Než ho odviedli, nariadil svojej žene, aby ho nepochovala. V Hádovom paláci šiel rovno za Hádovou manželkou Persefonou, namietal, že ako nepochovaného ho tam nemôžu držať, a lstivými rečami ju presvedčil, že sa vráti na skok na zem, zabezpečí svoj pohreb a do troch dní bude späť. Na slnečnom svetle však nechal sľuby a nevrátil sa. Povolali teda Herma, aby ho dovliekol späť, treba násilím. A to sa aj stalo a došlo na príkladné a kruté potrestanie. Sudcovia mŕtvych mu prikázali, aby tlačil obrovský kameň na kopec a na druhej strane ho skotúľal dole. Lenže to sa mu nikdy nepodarí, kameň zakaždým tesne pod vrcholom vykĺzne a valí sa späť dole. Sizyfos musí začínať stále znovu a znovu. A tak je naveky na smrť unavený a navyše v zmarenej bezvýchodiskovej situácii, na ktorú je aj jeho príslovečná chytrosť krátka. Pojem "sizyfovská práca" pretrval do dnešných čias ako symbol nezmyselnej, otupujúcej, bezvýchodiskovej práce, z ktorej nikdy nemôže byť úžitok.
