Zeus bol pôvodne relatívne nedôležitý indoeurópsky boh jasného neba, časom splynul s niekoľkými inými bohmi a stal sa bohom počasia. V tejto podobe sa dostal na Krétu, kde sa stal aj ochrancom mykénských kráľov. Táto funkcia najpravdepodobnejšie vyplynula z jeho pôvodnej funkcie boha dobrého počasia a jasnej oblohy. Pre námorno založenú Krétu malo počasie veľký vplyv. V tejto podobe sa dostal do Grécka, kde sa stal ochrancom gréckych kráľov a neskôr aj bohom hôr. Ako sa boh počasia stal aj bohom hôr je doteraz nejasné, najpravdepodobnejšou teória hovorí o tom, že vzhľadom k premenlivosti počasia na horách sa Gréci domnievali, že vládca počasia vládne aj horám. V tejto podobe ho Gréci začali umiestňovať na horu Olymp. Niekedy po roku 1000 pred nl sa z tohto boha začal, najprv lokálne, stávať najvyšší boh. Tento prerod bol zrejme najsilnejší a najrýchlejší v okolí Smyrny (Izmir), bol veľmi dynamický a zdá sa, že v čase Homéra (cca 750 pred nl) už bol takmer dokončený. Isté je, že práve Homér a neskôr Hesiodos dali tomuto bohu základnú podobu, však možno usudzovať, že v čase keď Hesiodos písal Zrodenie bohov, bol už Zeus všeobecne považovaný za jedinú alternatívu najvyššieho boha. U Homéra je predsa silne zrejmý jeho vznik z boha počasia, ako taký je veľmi prchký a často aj ľahko oklamatelný. V Iliade sa však ukazuje aj jeho nová funkcia, kedy sa pomaly stáva ochrancom práva, táto funkcia je potom zosilnená Hésiodem, ktorý túto funkciu evidentne považoval za primárnu, tým je ukončený jeho prerod v najvyššieho boha a pôvodné vlastnosti boha počasia sa dostávajú do pozadia. Napriek tomu ho ešte Aischylos v Prosebnicích (Prosebnice, Hiketides, napísané po bitke u Marathonu - 490 pred nl) a najmä v pripútaní Prometea vníma ako boha značne rozporuplného a stále nespochybňuje jeho niektoré primitívne jednanie či negatívne vlastnosti, ktoré pochádzajú práve z jeho ranného obdobia . V rovnakej dobe sa však objavuje prvý významnejší pokus premeniť ho v boha bez týchto negatívnych vlastností, s týmto poňatím prišiel Xenofanes. Táto a predovšetkým neskoršia polemika o príliš ľudských vlastnostiach Dia, viedla k tomu, že sa z neho pomaly stával všemocný boh, v 3. storočí pred nl niektorí filozofi naznačovali, že ide vlastne o jediného boha a ostatní bohovia, že sú jeho vtelenia, alebo len pomocníci. Tento vývoj by nepochybne viedol k monoteizmu a predstave akéhosi univerzálneho, dokonalého Boha. Zaujímavé je, že tento trend bol nastolený niekoľkými významnými stoikmi, čo naznačuje, že práve myšlienka rovnosti ľudí je jedna z podmienok vytvorenia monoteizmu. Tieto predstavy boli nepochybne ovplyvnené štýlom vlády Alexandra Macedónskeho, ich ďalší rozvoj v podobe Boha Dia nebol umožnený, pretože ten už v túto dobu začínal splývať s rímskym bohom Jovem.
Vývoj Dia je relatívne zaujímavý, z hľadiska vývoja bohov je vcelku typické, že s rozvojom spoločnosti dochádza k znižovaniu počtu bohov. Najbežnejší spôsob je, že sa z boha niečoho dobrého (v prípade Dia dobrého počasia) stane boh, ktorý prijme aj aspekty boha k nemu opačného. Tento vývoj nastal pravdepodobne v dobe rannej mykénskej (16. storočie pred nl). Tu však Zeus zažil veľké povýšenie a stal sa ochrancom kráľov, to samozrejme zvýšilo jeho dôležitosť, čo bolo spôsobené práve výnimočnou dôležitosťou dobrého počasia na krétsku ekonomiku. Z Mykén sa toto poňatie dostalo späť do Grécka pravdepodobne až niekedy v 13. storočí pred nl. U Dia potom nastal relatívne nezvyčajný prechod, kedy ako boh počasia prijal funkciu boha hôr. Tento krok je nezvyčajný a u Dia je aj problematické ho časovo zaradiť, v tejto podobe vydržal až do príchodu dórskych kmeňov (po roku 1100 pred nl). Po celú dobu si však podržal aj funkciu ochrancu gréckych kráľov (resp. lokálnych vládcov). Po roku 1000 pred nl sa situácia v Grécku ustálila a začala vznikať centrá, s tými samozrejme vznikla potreba hlavného boha. Je ale zvláštne, že sa presadil práve Zeus, pretože v tomto období sa začala prejavovať zaostalosť gréckych horských oblastí. Ďalším nečakaným faktorom je rýchlosť, akou sa Zeus ako hlavný boh presadil, napríklad v roku 776 pred nl sa na jeho počesť konali prvé Olympijské hry. Z toho možno vyvodiť, že je pravdepodobné, že v dórskom poňatí mal tento boh nejakú významnú úlohu a predstava toho, že by tento boh bol ochranca panovníka pre nich nebola neprijateľná. Vzhľadom k tomu, že moc jednotlivých lokálnych vládcov stúpala, musela stúpať aj moc ich ochrancu, porovnateľný vývoj boha-ochrancu panovníka možno pozorovať u mnohých spoločenstiev napríklad v egyptskom náboženstve. Ďalším nezanedbateľným faktorom bol aj fakt, že prišli do klimaticky priaznivej oblasti a keďže bol pôvodným gréckym kmeňom, zatlačeným do hôr, známy aj ako boh hôr, bol všetkými ochotne prijatý za najvyššieho boha. Ako najvyšší boh mal príliš ľudské vlastnosti, čo zodpovedá jeho rýchlemu vzniku, pretože sa ešte mýty a báje nestačili posunúť z rozprávania bard do fázy odľudštenie bohov, táto tendencia sa najvýraznejšie prejavila u stoikoch, ale tento pohľad bol spojený s potrebou vytvoriť boha, ktorý by ľudí morálne prevyšoval. Tieto tendencie silneli s rozvojom vzdelanosti v Grécku, pretože sa kládli čoraz väčšie nároky na ľudskú morálku, bolo potrebné zmoralizovat aj bohov.
Z pôvodnej funkcie vyplývalo, že bol vládca počasie a ako taký ovládal aj blesky, ktoré používal ako zbraň, ďalej z titulu tejto funkcie zhromažďuje mraky, zariaďuje dážď, sneh, dúhu a ostatné počasie, zaujímavá je aj predstava, že "prebúdza vietor". Predovšetkým z Iliady možno usúdiť, že nebol všemocný ani vševediaci. Mohol sa premieňať v čokoľvek a kohokoľvek, zároveň má možnosť premieňať ľudí v čokoľvek. Zaujímavé je, že funkcie ochrancu vladára sa postupne úplne vytratila, čo bolo zrejme vďaka rozvoju demokracie, ktorá nemala priameho vládcu, ktorý by cítil povinnosť za svoju vládu niekomu ďakovať, Diova funkcia sa preniesla na ochrancu miest. Napriek tomu mu podliehalo nielen ľudstvo, ale aj jednotlivec. Došlo tiež k vývoju od poňatie, že človek iba plní Diovu vôľu až po silné obmedzenie tejto funkcie, ktorá pripadla Moire. Ako najvyšší boh dohliada nad poriadkom sveta, čo znamenalo, že zabezpečuje striedanie noci a dňa a ročných období. Z toho vyplynula jeho funkcia ochrancu práva, cudzincov, prísahy, domu (v zmysle rodinného krbu) a pohostinnosti. Spoločensky potom pôsobil ako ochranca snemu a miest. Menej známe je aj jeho spojenie s veštením. Bola mu zasvätená druhá najvýznamnejšia grécka veštiareň v Dodona, kde sa veštili podľa šumu listov posvätného duba. Okrem veštenia mohol svoju vôľu ľuďom zjavovať pomocou snov, ďalej potom hromom, bleskom či letom orla. Predovšetkým v neskoršom podaní vystupuje aj ako ochranca práva a spravodlivosti, v tejto funkcii ho ale častejšie supluje bohyne Diké. Spolu s Hérou vystupuje ako ochranca manželstva, ale v tejto funkcii bol skôr pod vplyvom Héry. Podľa Iliady má v dome dva sudy, z ktorých posiela jednotlivým ľuďom dobré alebo zlé veci, výber a pomer dobra a zla je závislý len na ňom. Podľa niektorých mýtov bol Zeus aj tým, kto rozhodoval o vojne a víťazstve, táto funkcia však bola limitovaná ostatnými bohmi a Zeus si v tejto oblasti rozhodne nemohol počínať suverénne. Zvyčajne bol považovaný za toho, kto ľuďom dáva nielen moc, ale aj spokojnosť a statočnosť. Jeho morálne vlastnosti majú veľmi nestály charakter, každopádne ho možno označiť za mstivého, často aj záludného a je nútený k intrigám. Manželke je neverný a často sa s ňou hádal. Zeus mal silne bisexuálne sklony, pričom jeho homosexuálne tendencie sa z dnešného pohľadu pohybovali na hranici pedofílie.
